(*1902 - †1979)

hudobný skladateľ, pedagóg

 Ž I V O T O P I S

   Narodil som sa 6. augusta 1902 v Bardejovskej Novej Vsi. Môj otec bol vedúcim poručenského oddelenia Okresného súdu v Prešove.

   Strednú školu som absolvoval v Prešove /gymnázium/, kde som aj maturoval 1920.  Hudobnú  vysokú školu som absolvoval v Budapešti v rokoch 1920-24 /kompozícia u Zoltána Kodálya/. Potom som účinkoval do r. 1932 ako kapelník u rôznych nemeckých divadiel v Čechách /Litoměřice, Podmokly/, v Nemecku /Budišin/ a v Rakúsku /Vied. Nové Mesto, Štajerský Hradec/. V r. 1933 som sa vrátil do vlasti a prijal som miesto učiteľa klavírnej hry na Mestskej hudobnej škole v Prešove. Keďže riaditeľ školy J. Brabec ešte r. 1938 odišiel, bol som  ustanovený za riaditeľa, v ktorej funkcii som zotrval do r. 1945.

   Po oslobodení som prijal – na podnet D. Kardoša – miesto referenta umeleckej hudby pri košickej stanici Čs. rozhlasu. Po odchode D. Kardoša do Bratislavy v r. 1951 som prevzal vedenie hudobného odboru, r. 1952  som sa stal dirigentom košického rozhlasového orchestra.

1.2.1955 som bol menovaný za riaditeľa Konzervatória v Bratislave.

   Som riadnym členom zväzu slov. skladateľov, Slov. autorského sväzu a zastávam funkciu predsedu Slov. hudobného fondu.

MICHAL VILEC, rodák z východného Slovenska nezabudol na svoj rodný kraj.  V cykle piesní „ Výsoké letné nebe“ podal dôkaz svojho záujmu o dianie na Východe. Dlhoročné pôsobenie v Prešove a v Košiciach v rozhlase bolo naplnené bohatou zberateľskou činnosťou. Vilecova dlhoročná prax pri  úpravách ľudových piesní, hlavne východoslovenských, bola mu dobrou školou. Preto sa rozhodol pre formu prostej piesne, kde môže najviac vyniknúť krása a melodičnosť Horovovho verša.              

Vilec Michal

slov. skladateľ, dirigent a hud. pedagóg, n. 6.VIII. 1902,

Bardejovská Nová Ves. Tiež Michal Villecz. Študoval na Vys. hud. škole

v Budapešti dirig. a kompozíciu u Z. Kodálya (absolv.  1924). Bol dirigentom vo Vied. Novom Meste, Štýrskom  Hradci a Budišíne ( 1925/32), pedagóg na Hud. škole v Prešove (1933/45), dirig. rozhlasového orchestra v Košiciach

(1946/54), riaditeľ Št. konzervatória v Bratislave (1955/62) . Od 1955 predseda SHF. Složil rad skladieb : Bagately pre klavír (1923-38), Sonáta pre vc. a klav. (1935), Fantázia pre h. a klav. (1936), Päť piesní na básne E.B.Lukáča (1937),

Štyri ľudové piesne pre spev a klavír (1938), Klavírna škola - spolu s  M. Moyzesom (1941/42), desiatky úprav ľud. piesní a scénické hudby k rozhlasovým hrám (1946 až 1955), Romanca pre h. a klav. (1947), Sonatína  pre  hoboj a  klav. (1949), Dve skladby pre mládež  pre vc. a klav.(1950), Prelúdium pre klavír  (1951/52), Divertimenti pre sláč. orchester a klav. na 4 ruky (1957),  Preludio eroico pre symf. orch. (1957), Letné zápisky pre dych. nástroje a klav. (1959), Tri sborové piesne pre občianske záležitosti (1959), Rondo pre klavír (1959), Zahrajme si - malé skladby pre dvoje h. a klav. (1959), Tri sborové piesne (1960), Klavírne trio (1960), Kvartet pre dve trubky a pozauny (1960), Balada pre dva klavíre (1961), Vysoké letné nebo - cyklus piesní na básne P. Horova (1961), Sláčikové kvarteto (1961). Napísal učebnicu

o harmónii /rkp/.

       Kultúrny význam V. je mnohostranný. Najskôr zohral vynikajúcu úlohu pri zvyšovaní úrovne nižšieho hudobného školstva na východe, potom urobil takmer neprehľadný kus práce s orchestrom Košického rozhlasu. Napriek tomu, že pracoval s malým orchestrom, ktorého repertoár bol určený miestnymi rozhlasovými potrebami, vystupoval tu V. ako všestranne rozhľadený umelec.

Pod jeho vedením značne stúpli kvality košického rozhlas. orchestra. Po jeho odchode zostalo v košickom rozhlasovom archíve niekoľko desiatok veľmi dobrých nahrávok. Súčasne sa na východe  presadzoval ako citlivý znalec folklóru a veľmi dobrý upravovateľ. S touto umeleckou povesťou prišiel do Bratislavy, kde ako riaditeľ konzervatória vytvoril jednu z najlepších etáp v dejinách tejto školy. Prejavoval sa zvlášť ako znalec klavírnej hry. Pre školu napísal rad cenných inštruktívnych skladieb. Jeho činnosť vhodne dopĺňa funkcia mnohoročného predsedu výboru SHF, ktorú vykonáva s rozhľadom a veľkými životnými skúsenosťami. / Hrušovský : Divertimento M. Vileca, Slov. hudba 1957, s. 259/63, J. Šamko : K 60-ke M. Vileca, Slov. hudba 1962, 217/219/.